Prokrastinácia je zlodejkou času. Tu je 5 tipov, ako sa jej vyhnúť

Patríte medzi tých študentov, ktorí sa učia na poslednú chvíľu a odovzdávajú prácu v hodine dvanástej? Ktorí len tak sedia s mobilom v ruke a cítia sa previnilo, že nič nerobia? Často sa vyhýbate povinnostiam, odkladáte dôležité úlohy a trpíte výčitkami svedomia, že ste to už dávno mohli mať hotové? Ak áno, aj vás môže sužovať prokrastinácia.

Čo môžete urobiť dnes, neodkladajte na zajtra…

Tento citát Benjamina Franklina síce zľudovel, ale väčšina ľudí 21. storočia robí presný opak – prokrastinuje. To znamená, že úmyselne odkladá povinnosti na neskôr a volí si činnosti, ktoré prinášajú rýchly pocit potešenia. Aj preto sú požieračmi času sociálne siete, streamovacie služby, či televízia.

Podľa výskumov prokrastinuje pravidelne až 75 percent študentov. Prokrastinácia je bežná, ale nepríjemná. Vyvoláva pocity viny, stresu, či úzkosti, ktoré zabraňujú naplno oddychovať. Týmito pocitmi sa odlišuje od lenivosti. Leniví ľudia takisto odkladajú povinnosti a márnia čas sladkým ničnerobením, ale na rozdiel od prokrastinátorov sa preto necítia zle.

Prečo prokrastinujeme?

Podľa psychológov môže byť jednou z príčin to, že nevieme, čo presne máme urobiť a ako to máme urobiť. Zadanie v škole môže byť pre študenta nepochopiteľné, či príliš zložité a preto neustále odkladá jeho vypracovanie. Alebo rozumie zadaniu, ale nemá náladu vypracovať ho. Tendenciu prokrastinovať majú aj perfekcionisti alebo tí, ktorí veria, že najlepšie pracujú pod stresom.

 

Ako s prokratcináciou tým prestať?

Anglický básnik Edward Young označil prokrastináciu ako zlodejku času. Hoci sa nič nestane, keď si občas odložíte prácu na neskôr, chronická prokrastinácia predstavuje problém. Neustále odkladanie dôležitých povinností môže zapríčiniť vyhodenie zo školy, či z práce, neschopnosť platiť účty alebo postarať sa o rodinu.

Aj preto je dôležité vedieť sa prinútiť do práce, či učenia. Tu je 5 psychologických tipov, ako na to:

  1. Vytvorte si zoznam úloh. Takýto plánik by mal byť na prvý pohľad veľmi konkrétny a jednoduchý. Mali by ste sa naň pozrieť a vedieť presne, čo robiť, kedy a ako. Vyškrtávanie bodov zo zoznamu mnohých ľudí motivuje pokračovať.

 

  1. Zložitejšie úlohy rozdeľte na jednoduchšie. James Clear, autor knihy Atómové návyky, odporúča, aby každá úloha vyzerala jednoducho a príťažlivo. Zozačiatku podľa neho stačí, ak sa nejakej úlohe venujete dve minúty. Ak sa máte učiť na skúšku, rozdeľte si učivo. Ak máte písať prácu, dajte si za cieľ každý deň napísať len jeden odsek. Možno sa tak vyhnete znechuteniu začať a zároveň je veľká pravdepodobnosť, že neskončíte len pri jednom odseku.

 

  1. Nech úlohy nie sú utrpením. Pokiaľ povinnosť spojíte s niečím príjemným, budete mať väčšiu motiváciu začať a aj chuť pokračovať. Napríklad, ak milujete kávu, choďte písať prácu do obľúbenej kaviarne. Návštevu fitnescentra spojte s počúvaním obľúbenej hudby. Pri žehlení môžete zas pozerať seriál. Hľadajte spôsob, ako si spríjemniť to, do čoho sa vám najmenej chce.

 

  1. Odstráňte rozptýlenia. Máte zoznam úloh, prinútite sa pracovať, ale po pár minútach sa aj tak pristihnete pri scrollovaní? Ak neustále chytáte do ruky mobil, vypnite ho, kým nedokončíte úlohu. Pokiaľ ho nemôžete vypnúť úplne, odinštalujte si sociálne siete alebo si stiahnite aplikáciu, ktorá vás bude motivovať k práci.

 

  1. Nebuďte na seba príliš prísni. Nie je dôležité, aby ste všetko spravili perfektne, dôležité je, že ste povinnosti zvládli! A to bez zbytočného odkladania, stresu a úzkosti. Rešpektujte svoje vlastné hranice a doprajte si toľko prestávok a času, koľko potrebujete. Neporovnávajte sa s kolegami, či spolužiakmi, pretože každý má svoje vlastné tempo.

Majka

Naša spoločnosť ponúka personálne služby firmám, viac na www.pjservis.sk a

prácu či brigádu uchádzačom, viac na www.junglee.sk.