Najšťastnejšia krajina sveta je Fínsko. Slovensko v top desiatke nehľadajte

Najšťastnejšia krajina sveta je Fínsko, uvádza globálny prieskum World Happiness Report 2025. Každý rok pri príležitosti svetového dňa šťastia Oxfordská univerzita v spolupráci s OSN publikuje rebríček najšťastnejších krajín sveta. Slovensko v prvej desiatke nehľadajte! Patrí nám 50. miesto zo 147 krajín sveta. Naši západní susedia, Česi a Rakúšania, nás predbehli o viac než 30 priečok. Pozrime sa na to, prečo Slovensko nie je najšťastnejšia krajina sveta a ako môžeme byť šťastnejší.

V rebríčku najšťastnejších krajín po Fínsku nasleduje Dánsko, Island, Švédsko a päticu uzatvára Holandsko. Naopak, najnešťastnejší sú obyvatelia Afganistanu. Pri vytváraní rebríčka sa výskumníci pýtali respondentov, ako veľmi sú spokojní so svojím životom.

Zvažovali nielen ekonomické faktory, ale aj vnímanie korupcie, slobodu rozhodovania, dĺžku života alebo vzájomnú štedrosť. Práve Severské krajiny v týchto aspektoch šťastia obstáli najlepšie. Slovensko predbehli aj také krajiny, ako je Rumunsko, Poľsko, Vietnam alebo Nikaragua. A čo je horšie, na Slovensku bol zaznamenaný tretí najvyšší medziročný nárast samovrážd.

 

„Šťastie sa narodilo ako dvojča, treba sa oň deliť“

Tento rok sa výskumníci bližšie pozreli na aspekt štedrosti. Teda to, do akej miery sú šťastnejší tí, ktorí sa o svoje šťastie delia, ale aj tí, ktorí prijímajú pomoc od iných. Zistili, že šťastie nie je individuálna, ale kolektívna hodnota, ktorá sa formuje v komunitách. Láskavosť, empatia a ochota pomáhať sú podľa nich kľúčovými faktormi, ktoré znižujú osamelosť a prispievajú k zlepšeniu duševného zdravia. 

Väčšina ľudí po celom svete vníma rodinu, v ktorej sa členovia vzájomne podporujú, ako zdroj šťastia. Už aj to, že zdieľame domácnosť s ľuďmi, ktorých milujeme a cítime sa pri nich bezpečne, nás robí šťastnými. Vedci prišli na to, že najšťastnejšie zvyknú byť štvorčlenné domácnosti. Ľudia, ktorí žijú sami bývajú menej šťastní, pretože sa cítia osamelo a viac než štvorčlenným domácnostiam robia vrásky na čele ekonomické problémy. Prieskum ukázal napríklad aj to, že šťastnejší sú ľudia, ktorí jedia spolu, ako tí, čo zvyknú jesť sami.

Čo robia inak šťastní ľudia? 

Podľa psychológov šťastných ľudí spája to, že majú v živote nejaký cieľ, dokážu ich potešiť maličkosti a nie sú zaťažení na materiálne veci. Šťastnejší ľudia sa radi učia novým veciam, sú trpezlivejší, pokornejší, súcitnejší a v porovnaní s ostatnými sa viac smejú. Zároveň sa dokážu tešiť z úspechov ostatných, zbytočne sa neurážajú, nedokážu sa dlho hnevať a žijú prítomnosťou. Často sú to práve tí, ktorí sa nechajú unášať prúdom a neriešia zbytočné drámy.

Veľakrát si namýšľame, že šťastnejší budeme, keď budeme viac zarábať alebo stretneme svoju druhú polovičku. Ale podľa psychológov je to mýtus. Pokiaľ dosiahneme nejaký životný míľnik, niečo, po čom sme dlho túžili, po chvíli budeme túžiť opäť po niečom ďalšom.

Kedy a prečo oslavujeme Medzinárodný deň šťastia?

Práve 20. marca každý rok od roku 2012 oslavujeme Medzinárodný deň šťastia. Tento deň vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN, pretože práve šťastie možno vnímať ako univerzálny cieľ ľudí po celom svete a malo by byť súčasťou verejnej politiky. S iniciatívou prišiel Bhután, juhoázijská krajina ležiaca v pohoriach Himaláje a Tibet, ktorá už od 70. rokov minulého storočia považuje mieru národného šťastia dôležitejšiu než mieru hrubého národného produktu.

---