Prečo máme pocit, že všetci ostatní majú lepší život?
Poznáš ten pocit, keď otvoríš Instagram a zrazu máš dojem, že všetci ostatní žijú lepšie ako ty? Niekto je na dovolenke, niekto práve kúpil nové auto, ďalší sa zasnúbil, niekto začal podnikať a ďalší už stihol precestovať polovicu sveta. Všetci niečo zažívajú, všetci niečo dosahujú a všetci vyzerajú, že presne vedia, čo robia. A ty sedíš doma, pozeráš na svoj účet a premýšľaš, či si ešte môžeš dovoliť objednať pizzu. A niekde medzi jednou fotkou a druhou sa ti v hlave objaví: „Asi robím niečo zle.“
Lenže je tu jeden malý problém.
My nevidíme realitu. Vidíme jej výber.
Instagram neukazuje, čo bolo 10 minút pred fotkou
Poznáš tú dokonalú fotku páru na dovolenke? Ona krásne šaty, on ľanová košeľa, za nimi more, v ruke drink a úsmev presne taký, aký má byť. Relationship goals.
Lenže nevidíš, že desať minút predtým sa pohádali. Nevidíš cestu autom, počas ktorej na seba nerozprávali. Nevidíš večer v hotelovej izbe, keď si možno každý pozeral do svojho telefónu. Vidíš jednu sekundu z ich života a z tej jednej sekundy si vytvárame predstavu o celom ich vzťahu.
A pritom ich život možno vôbec nevyzerá tak, ako si myslíme.
To isté platí pre všetko ostatné. Sociálne siete nám ukazujú dovolenku, ale nie hádku na parkovisku. Nové auto, ale nie mesačnú splátku. Značkové oblečenie, ale nie účet, ktorý prišiel po jeho kúpe. Úspech, ale nie desiatky neúspechov, ktoré mu predchádzali.
A presne v tom je celá pasca.
Pekné veci ešte neznamenajú pekný život
Niekto má značkové oblečenie a ty si povieš: „Kiežby som si to mohol dovoliť.“ Možno si to naozaj môže dovoliť. Možno nie. Možno si na to našetril niekoľko mesiacov. Možno si na to požičal. Možno je to originál. Možno nie.
Niekto má nové auto. Vyzerá skvelo, je čisté, naleštené a presne také, aké by si si raz chcel kúpiť aj ty. Lenže možno má k nemu poriadnu splátku, k nej ďalší úver a k úveru stres, ktorý na fotke samozrejme neuvidíš.
A to neznamená, že každý, kto má pekné auto alebo kabelku, je zadlžený. Pointa je úplne inde.
A preto je trochu nefér porovnávať svoj celý život s cudzím highlightom.
Najväčšia pasca? Myslíme si, že všetci ostatní sú ďalej
Niekto cestuje. Tak chceš cestovať aj ty.
Niekto má vlastný byt. Tak máš pocit, že by si ho už mal mať tiež.
Niekto podniká. Niekto má krásny vzťah. Niekto má prácu, o ktorej rozpráva na LinkedIne, akoby práve zachránil svet. Niekto má telo, ktoré vyzerá, akoby nikdy v živote nevidelo biely rožok.
A ty si začneš odškrtávať všetko, čo nemáš.
Nemám toto. Nemám tamto. Nie som tam, kde by som mal byť.
A potom príde ďalší problém. Začneš mať pocit, že to, čo majú ostatní, je presne to, čo ti chýba k šťastiu.
Lenže možno nie.
Možno teraz jednoducho nie si v tej fáze
Predstav si, že všetci ľudia idú po rôznych cestách. Niekto je práve na začiatku, niekto uprostred, niekto sa vracia späť, niekto si dal pauzu a niekto práve dorazil tam, kam sa ty ešte len chystáš.
To, že niekto v 23 rokoch cestuje trikrát do roka, neznamená, že ty musíš tiež. Možno teraz študuješ. Možno šetríš. Možno splácaš niečo iné. Možno pomáhaš rodine. Možno si si len povedal, že tento rok dovolenka nebude.
A vieš čo?
Je to v poriadku.
Je úplne v poriadku chcieť ísť na dovolenku a zároveň na ňu momentálne nemať peniaze. Je v poriadku nemať nové auto. Je v poriadku nemať vlastný byt. Je v poriadku ešte nevedieť, čo chceš robiť. Je v poriadku byť niekde úplne inde, než si si v tomto veku predstavoval.
Tvoj čas príde.
A možno príde úplne inak, než si dnes predstavuješ.
A čo ak sa namiesto „čo mi chýba?“ spýtaš „čo už mám?“
Toto je podľa mňa otázka, ktorú si dávame až príliš málo.
Nie: „Čo všetko ešte nemám?“
Ale: „Čo už mám a možno to beriem ako samozrejmosť?“
Možno máš rodinu, ktorá ti zavolá, keď prídeš domov neskoro. Možno máš kamaráta, ktorému môžeš zavolať o druhej ráno. Možno máš vzťah, v ktorom sa nemusíš pretvarovať. Možno máš prácu, ktorá ťa síce občas vytáča, ale vďaka nej si vieš zaplatiť nájom.
Možno máš zdravie. Možno máš strechu nad hlavou. Možno máš pokoj. Možno máš človeka, s ktorým môžeš len tak sedieť na lavičke a nič neriešiť.
A možno máš presne tie veci, za ktoré by niekto iný dal všetko.
Len ich nefotíš.
A tak sa na ne ľahko zabúda.
Skús si dnes spraviť jeden zoznam
Nie zoznam vecí, ktoré chceš. Ten už pravdepodobne máš.
Skús si spraviť zoznam vecí, ktoré už máš.
Napíš si desať. Potom dvadsať. A keď sa zasekneš, skús pokračovať.
Začni pokojne úplnými maličkosťami. Človek, ktorý ti píše. Miesto, kam sa rád vraciaš. Práca, ktorá ti dáva slobodu. Káva, ktorú si môžeš ráno spraviť. Kamarát, ktorý ti posiela hlúpe memes každý deň. Pes, ktorý ťa víta, akoby si bol preč tri roky, aj keď si išiel len vyniesť smeti.
Aj za úplné maličkosti.
Lebo práve z nich je väčšina života.
A možno nemusíš prestať chcieť viac
Toto celé totiž neznamená, že sa máme uspokojiť a nič nechcieť.
Chceš cestovať? Cestuj, keď budeš môcť. Chceš lepšie auto? Raz si ho kúpiš. Chceš vlastný byt? Pracuj na tom. Chceš viac peňazí? Zarábaj ich. Chceš zmeniť prácu? Zmeň ju.
Ambície nie sú problém.
Problém nastáva vtedy, keď kvôli tomu, čo ešte nemáme, prestaneme vidieť to, čo už máme.
Môžeme chcieť viac a zároveň byť vďační za dnešok. Tieto dve veci sa vôbec nevylučujú.
Takže nabudúce, keď uvidíš Janku v Chorvátsku…
Nemusíš si hneď povedať: „Všetci si užívajú život a ja nie.“
Možno si povedz: „Vyzerá to super. Raz tam pôjdem tiež.“
A potom odlož telefón.
Pozri sa okolo seba. Možno vedľa teba sedí človek, s ktorým by si nevymenil ani jednu dovolenku sveta. Možno máš doma rodinu, ktorá ťa čaká. Možno máš kamarátov, ktorí by prišli, keby si im zavolal. Možno máš prácu, zdravie, pokoj a strechu nad hlavou.
Možno tvoj život nie je instagramový.
Ale je tvoj.
A to je niečo, čo sa na Instagrame nedá odfotiť.
Pretože možno celý čas nehľadáme to, čo nám chýba. Možno len potrebujeme na chvíľu prestať pozerať na to, čo majú ostatní, a konečne sa pozrieť na to, čo máme my.
A možno zistíme, že toho vôbec nie je málo.
Vika
Naša spoločnosť ponúka personálne služby firmám, viac na www.pjservis.sk a
prácu či brigádu uchádzačom, viac na www.junglee.sk.
