Dva týždne pred…
Tieto týždne by sme si mohli pracovne nazvať aj čierne dni v živote študenta na výške. Posledné dva týždne pred odovzdaním bakaláriek a diplomoviek. Tretiaci a piataci isto viete čo zažívam. Vy ostatní, nebojte sa, aj Vás si to počká. Jedine, že by nie.
Tieto dva týždne sú presne tie, keď zalievaš kávu energeťákom a už ani to nepomáha. Ginkom si sa už dávno predávkoval a tak iba sám sebe nadávaš, prečo si si vybral takú píííííp tému. Tiež si nadávaš prečo si celé dva semestre radšej prokrastinoval a chodil na žúrky. Tie dva týždne, keď tvoji kamoši brázdia svahy a ty brázdiš akurát tak knižnicu s (v mojom prípade) ekonomickou literatúrou. Keď už hovorím o tej knižnici, práve som po piatich rokoch štúdia zistila, kde sa v našej škole nachádza. A cenu „študentka roka“ získava …!
Zisťuješ, že aj tvoj sociálny život je na bode mrazu. Radšej by si bol dokonca na brigáde! Kamoši sú v meste na párty ale aj ty máš brutál párty… s notebookom. Častejšie ako doma si u školiteľky a začínaš mať podozrenie, že ťa chce zabiť. Relaxačná hudba nepomáha, tak prechádzaš na vyšší level – púšťaš Survivor – Eye of the tiger. Cítiš sa (pre)motivovane. Prácu samozrejme neustále ukladáš a to aj 326 krát za hodinu. Istota je guľomet jak sa hovorí. To, že prichádzaš o sociálny život zisťuješ, keď otvoríš fejsbúk a vidíš tam iba správy od seba samého so svojou prácou.
Niečo som sa však pri písaní tejto práce naučila. Počas týchto týždňov objavíš v sebe talent na skladanie takých viet a súvetí, ktorým ani sám nerozumieš. Používaš slová, ktoré s istotou ani nevieš či existujú. Cítiš sa prudko inteligentne. Pri písaní by si potreboval možno toľko monitorov ako vedec z NASA a tak zase prichádza ten pocit prudkej inteligencie (škoda, že len pocit). Keď už si v koncoch, začínaš byť expert na prerábanie viet. Tu si však treba dávať pozor hlavne na zhodu. Zhoda na Tinderi je síce fajn, ale pri diplomke sa ti nemusí vyplatiť. Hlavné je percentami svojej zhody nepredbehnúť vodku. Potom si zahojený.
Na konci prichádza rad na formálnu úpravu. Tvoje Word skills sú na úrovni tretiaka na ZŠ a zase si nadávaš prečo si vtedy na informe nedával pozor a radšej šúľal Instagram. Nastavuješ riadkovanie a hneď máš v práci o pár strán viac. V mojom prípade som ako správna žena hodinu a pol strávila kombinovaním farieb grafov. Veď aby ladili, né?
A zrazu je to tu, prišiel deadline o polnoci. Je 23:58 a ty sa modlíš k Bohu internetov aby nepadol systém, pretože takých študentov na h….. poslednú chvíľu ako ty je veľa. Nič ale neprekoná ten pocit keď to máš hotové. Vytlačené, zviazané, ešte teplé to držíš v rukách. Na tvári máš ten priblblý úsmev a si na seba taaaaký hrdý. Ďakuješ rodine a želáš si svetový mier. Tešíš sa, ako ukážeš babke svoje životné dielo a v duchu rozmýšľaš, aké šaty zvolíš na promócie. Žeby som ich zladila ku grafom? 🙂
Máš pocit že je to konečne za tebou ale to najhoršie ťa ešte iba čaká…. a ževraj „GAUDEAMUS IGITUR“. Taaak určite. No nič, trpiteľom čo v tom sú so mnou držím palce. Ja zapínam Eye of the tiger a idem ďalej písať. Mimochodom, to, že nestíham som zistila keď som sa pristihla že NAMIESTO PÍSANIA DIPLOMOVKY PÍŠEM RADŠEJ BLOG O PÍSANÍ DIPLOMOVKY. Tlieskam si.
Ahojte! 🙂
Paulína Leštianska
