Prihlás sa cez facebook!

Zobrazíme ti brigády na mieru.
Informácie budeš mať vždy po ruke a včas.

17. november ?

Ahojte! Dnešný blog bude trochu iný ako predchádzajúce. Miesto rád ako prežiť skúškové obdobie a život na intráku si povieme niečo o histórií našej krajiny. Presnejšie o blížiacom sa 17. novembri. Predpokladám, že každý z vás vie, čo sa 17. novembra 1989 stalo, Či? Naše vedomosti však treba z času na čas oprášiť a ak máš záujem oprášiť si práve udalosti 17. novembra, pokračuj v čítaní.

17 november je okrem iného aj deň študentstva, takže nezabudni tento deň patrične osláviť a mysli na to, že študovať, počúvať zahraničnú hudbu a nosiť iné oblečenie ako má celá tvoja trieda môžeš aj vďaka tvojím RODIČOM! Mysli na to, keď im budeš vyčítať, že ti nedajú peniaze na chľast alebo, že sa o teba boja, keď si celú noc vonku. Pretože aj vďaka nim máme dnes také možnosti, o akých sa im ani nesnívalo. Ísť na work and travel za veľkú mláku alebo ísť na dovolenku do Thajska, bolo pre nich sci-fi ako spraviť všetky skúšky na prvýkrát. Jediné, čo poznali, bol Balaton a pri troche šťastia, ak bol ich tatko komunista a mamka súdružka učiteľka zažili možno aj Juhosláviu. Juho čo?!

via GIPHY

Paradoxom je, že sa stotisíce ľudí dokázalo viac ako mesiac pravidelne organizovať a stretávať aj bez sociálnych sietí. 🙂

Dnes je každý z nás minimálne na Facebooku, Instagrame, Snapchate a nejdem radšej ani pokračovať. Bez telefónu sa nepohneme ani na krok, náhodou by nám ušli novinky o tom,čo robí Kim Kardashian. Za socializmu bol luxus, ak bola jedna pevná linka na celý vchod. A aj napriek tomu, že jediné, ako mohli medzi sebou komunikovať boli listy alebo face to face sa študenti z celého Československa stretli na námestiach v každom jednom meste. Stretli sa tam preto, lebo chceli niečo zmeniť, chceli, aby ich deti vyrastali ako slobodné bytosti, ktoré sa nebudú báť povedať svoj názor na politiku nahlas, ktoré budú môcť slobodne študovať to, čo budú chcieť oni, nie to čo budú chcieť vyššie sily.

Bojovali za to, aby sme mohli cestovať, užívať si život plnými dúškami a nie len prežívať a báť sa, či zas neprídu tanky a nebudú strieľať po ľuďoch.

Znie to hrozivo a niečo také si nedokážeme ani predstaviť. Pritom to nebolo tak dávno, 29 rokov nie je dosť dlhá doba na to, aby sa zabudlo, čo vtedajší študenti spravili. Odvaha, ktorú mali, keď sa postavili do ulíc a štrngali kľúčmi na Námestí SNP v Bratislave ( pokladníci, lahôdkári poznáte to tam, máme tam Billu ) by sme my teraz už len ťažko nabrali. Ale kiež by sa mýlim, lebo verím, že ani nám nie je ľahostajné, akým smerom sa bude uchádzať naša krajina. Krásnym príkladom je aj deň, keď sme sa vybrali do ulíc a bojovali za Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú, pretože ani my nechceme žiť v štáte, kde sa bude vraždiť za pravdu.

Niekto raz povedal, že z histórie by sme sa mali poučiť, a nie ju opakovať. Dovolím si však tvrdiť, že odvahu a hrdinstvo, ktoré vtedy vládlo ulicami by sme mali opakovať každý deň. Spýtajte sa rodičov, či aj oni štrngali kľúčmi, možno z toho nakoniec vzíde pekné rozprávanie. Užite si deň študentstva 🙂

via GIPHY

Dominika Ogurčáková